Dlhodobé cvičenie má pozitívny vplyv aj na pamäť

Dôvod, prečo tréning na bežeckom páse dokáže podporovať pamäť a vybavovanie spomienok, zostáva predmetom skúmania. Vedcom sa však už podarilo zistiť, že to môže súvisieť s proteínom produkovaným pri behu.

Henriette van Praagová a jej kolegovia z Národného inštitútu starnutia v Spojených štátoch amerických urobili skúmania na myšiach, ktorými chceli prísť na dôvod. Namiesto známych faktorov sa koncentrovali na proteíny, ktoré mohli byť vylučované zo svalov a transportované až do mozgu.

Vedci zistili, že myši, ktoré niekoľko týždňov pravidelne cvičili v koliesku, mali vyššiu hladinu proteínu katepsín B v krvi a svalových bunkách. Keď bol aplikovaný do mozgových buniek, vyvolalo to produkciu molekúl súvisiacich s neurogenézou.

Článok pokračuje pod reklamou


Následne tiež výskumníci porovnali schopnosť vyvolávať spomienky v normálnych myšiach a myšiach, ktorým chýbala schopnosť produkcie tohto proteínu. Slúžila na to úloha, pri ktorej sa mali myši naučiť plávať a doplávať až k platforme, ktorá bola skrytá pod hladinou vody. Normálne myši sa po pár dňoch naučili, ako nájsť túto platformu. Myši, ktoré nemohli produkovať katepsín B, si cestu k platforme nedokázali zapamätať.

Úroveň katepsínu B sa cvičením zvyšuje preukázateľne zatiaľ len u troch druhov – myší, opíc a ľudí. Práve ľudia majú dobré výsledky, ak cvičia dlhodobo. Tí, ktorí pravidelne cvičili štyri mesiace, mali lepšie výsledky pri komplexných úlohách založených na využívaní pamäte, či už krátkodobej alebo dlhodobej.

Tento proteín je však pomerne kontroverzný. Je tiež totiž známy aj preto, že sa vylučuje tumormi a bol spojený so smrťou buniek a formovaním amyloidného povlaku v mozgu. Iné štúdie pritom zistili, že povlak dokáže vyčistiť a chráni nervový systém. Van Praagová si myslí, že odlišné výsledky spôsobuje odlišná hladina katepsínu B a odlišné fyziologické podmienky.

V budúcnosti by chceli vedci lepšie pochopiť, ako katepsín B prechádza cez krvno-mozgovú bariéru a ako aktivuje neurálne signalizovanie, rast a prepojenia. Je tiež otázkou, či sa tento proteín správa rovnako u rôznych druhov a či sa jeho produkcia líši v závislosti od veku.

Podstatou pre bežných ľudí však zostáva odkaz, ktorý z tejto štúdie možno vyčítať. Znie jednoducho – zdravý životný štýl sa vypláca. „Ľudia sa ma často pýtajú, ako dlho musíte cvičiť, koľko hodín. Táto štúdia podporuje to, že významnejšie zmeny nastanú vtedy, ak si udržiavate cvičebný režim dlhodobo,“ poznamenala van Praagová pre ScienceDaily.


Čítať ďalší článok:
Zaujímavé fakty o posilňovaní u žien Zdieľať na Facebooku