Reynolds sa zoznamoval s cvičením tak, ako mnoho iných ľudí. Veľa toho nevedel a na úvod zrejme zdvíhal väčšie váhy, ako mal. Taktiež nedával svalom veľa priestoru na regeneráciu s vierou, že tak rýchlejšie príde k výsledkom.
„Sledoval som zvyšok hráčov amerického futbalu a športovcov v posilňovni asi šesť dní do týždňa,“ poznamenal s tým, že začal cvičiť ako 12 alebo 13-ročný a spočiatku to nemal rád. „V tom veku to pre mňa zábava nebola. Nakoniec sa z toho stalo obľúbené hobby.“
Nakoniec skončil u štvordňového tréningového rozpisu, v ktorom dva tréningy sú ťažké a dva ľahšie, dynamickejšie.
Na rozdiel od väčšiny začiatočníkov však pútal pozornosť tým, že prišiel o obe nohy. Už ako štvorročnému mu ich museli amputovať tesne pod kolenami pre krvnú infekciu. Preto nosí protézy, ktoré sú vyrobené z titanu a karbónových vlákien.
Protézy mu neumožňujú robiť tradičné drepy, ale on sa nevyhováral a jednoducho sa viac začal koncentrovať na mŕtve ťahy. Vo veku 23 alebo 24 rokov už dokázal pri tomto cvikmi zdvihnúť 220 kilogramov, pričom on samotný vážil asi 60.
Samozrejme, cesta za touto váhou mala niekoľko úskalí – karbónové vlákna záťaž niekoľkokrát nevydržali. Ani to ho však nezastavilo. „Protézy sa museli skrátiť, aby sa eliminovali slabšie spojenia a znížilo riziko prasknutia,“ skonštatoval.
Čo je však možno ešte úctyhodnejšie je, že v roku 2017 zabehol Chicagský maratón za 3 hodiny, 6 minút a 31 sekúnd. Tým pokoril svetový rekord pre bežca s amputovanými nohami pod kolenom. Nezastavuje sa a jeho cieľom je pokoriť hranicu troch hodín.
Keď pritom začínal svoju bežeckú púť, hneď na začiatku narazil na veľký problém. „Len chodiť som vydržal sotva jednu míľu,“ prezradil. Ako zvyšoval svoju vytrvalosť? Začal sa venovať turistike so skupinou ľudí, ktorí mu v prípade potreby pomohli.
Ďalším problémom boli odreniny, ktoré mu pri dlhších behoch spôsobovali protézy. Odreniny ho neraz vyradili z akcie na dva až tri týždne. Obrátil sa preto na trénera, ktorý mu pomohol prísť na vhodný tréning, ktorým by vykompenzoval nedostatočnú zabehnutú vzdialenosť.
Raz alebo dvakrát do týždňa tak chodil aj na bicykel a tri alebo štyrikrát do týždňa trénoval na špeciálnom bicykli ElliptiGo, ktorý simuluje aj behanie, ale bez tvrdých nárazov. Tiež sa viac začal venovať kruhovým a stabilizačným tréningom v posilňovni. V nej už medzitým upustil od ťažkých váh. Bolo to prispôsobenie, ktoré musel urobiť, aby si splnil svoj bežecký cieľ.
„Myslím si, že raz dôjdem do bodu, v ktorom už nebudem chcieť robiť maratóny. Stále mi veľmi chýba vzpieranie, takže potom sa pravdepodobne vyberiem cestou crossfitu, kde spojím posilňovanie a budovanie vytrvalosti,“ prezradil Reynolds, ktorý svojím prístupom môže byť vzorom pre mnohých zdravých jedincov.
„Úprimne, nikdy som sa nepovažoval za zdroj inšpirácie. Som ako akýkoľvek iný športovec, ktorí robí to, čo má rád. S vedomím toho, aké ťažké to je s amputovanými nohami, však dúfam, že inšpirujem iných, aby tomu dali šancu a aby sa snažili.“
Čítať ďalší článok:
Úspech a lepší život: Prehľad článkov, ktoré vám pomôžu rásť (47. týždeň 2018)
Zdieľať na Facebooku
Cviky na:
➤