Výskumníci prišli na to, že jedenie v „zlom čase“ vplýva na naše vnútorné hodiny a má nepriaznivé vplyvy najmä vtedy, ak prebieha v období, kedy telo očakáva, že už budeme spať. To vedie k poruchám s učením a problémom s pamäťou.
Zamyslieť by sa nad tým nemali len ľudia, ktorí sa dopúšťajú prehrešku jedenie krátko pred spaním, ale aj tí, ktorý pracujú na nočnej zmene. Tvrdí to profesor Chrostipher Colwell, ktorý bol spoluautorom výskumu realizovanom na pôde Kalifornskej univerzity v americkom Los Angeles.
Výskumníci síce pri experimente využili myš, ale všeobecné princípy sú aplikovateľné v rovnakej miere aj na človeka. ten by pre zachovanie svojho zdravia mal dbať na pravidelné jedenie v rovnakých časoch bez ohľadu na to, či pracuje na nočnej alebo nie.
Biologický systém človeka ja nastavený na dennom rytme. Ten narúča samotná práca po nociach, ale aj nesprávne načasované jedlo. Cirkadiálny rytmus, ktorý trvá 24 hodín, reguluje v tele takmer všetko, vrátane vylučovania hormónov, ktoré majú vplyv aj na naše správanie.
Už len samotné narušenie spánkového cyklu je zlé pre ľudské zdravie a môže viesť k problémom s imunitným systémom či dokonca k cukrovke typu 2. Ovplyvňuje aj kognitívne funkcie, akými sú spomínané učenie či pamäť.
Neskoré jedlo má podobný účinok ako pôsobenie umelého svetla v noci. Dať si do poriadku spánok a večeru je dobrá vec aj z iných dôvodov. A kým tieto dva aspekty sú negatívne, cvičenie je vnímané ako pozitívne. Aj tu však platí výnimka. Cvičenie, ktoré končí krátko pred spaním, takisto narúša biologické hodiny.
Najlepšie by o tom vedeli hovoriť ľudia, ktorí pracujú v noci fyzicky a ktorých zmeny sa pravidelne menia. Týchto ľudí trápia únava, depresie a sú náchylnejší na vznik rôznych ochorení, vrátane srdcovocievnych či dokonca rakoviny.
Čítať ďalší článok:
Ako budovať svaly po štyridsiatke?