Je známe, že vitamín A je prospešný pre náš zrak, ale vedeli ste, že o tom vedeli nepriamo aj ľudia v starom Egypte? Už v druhom tisícročí pred naším letopočtom ho Egypťania používali na liečenie šeroslepoty. Ako očné kvapky používali vývar z teľacej pečene.
Samozrejme, podrobnejší výskum tohto vitamínu prebehol až v 20. storočí, kedy už v 20. rokoch Enver McCollum zistil, že látka z treščej pečene, vaječného žĺtka a masla má schopnosť podporovať rast zvierat. Odborne bol vitamín A použitý prvýkrát v roku 1940 na liečenie kožných chorôb. Jeho dôležitosť pre zrak človeka zistil George Wald, ktorý za to získal aj Nobelovu cenu.
Prospešné účinky vitamínu A
V skutočnosti poznáme dva typy vitamínu A. Aktívna forma – retinoidy – pochádza zo živočíšnych produktov. Druhým druhom vitamínu A sú beta-karotény, ktoré pochádzajú z rastlinných zdrojov. Tieto dva typy sú rozličné a majú aj o čosi iné zdravotné výhody.Retinoidy sú hlavne dôležité pre rast detí, imunitný systém, nočné videnie, produkciu červených krviniek a ochranu pred infekčnými ochoreniami. Karotenoidy majú antioxidačné účinky, bojujú proti zápalom a majú pozitívny vplyv na pokožku. Takisto sú prevenciou pred poruchami zraku spôsobovanými starnutím či pred rakovinou.
Najlepšie zdroje vitamínu A
Tak ako už bolo napísané, vitamín A môžeme získať zo živočíšnych i rastlinných zdrojov. Medzi najlepšie živočíšne zdroje patria už spomínané vajcia, ale aj kravské mlieko, syry, jogurty, lososy, sardinky, tuniaky, kuracie mäso, pečeň a hlavne krevety.Najviac vitamínu A však nájdeme v rastlinných zdrojoch. Výnimočný obsah majú sladké zemiaky, vo vynikajúcom zastúpení je aj v mrkve a špenáte. Medzi bohaté zdroje sa radia aj kel a iná zelená listová zelenina. Nájdeme ho ale aj v paprike, petržlene, brokolici, rajčinách, papáji, marhuli či melóne. Výhodou karoteinoidov je, že sa pod určitými podmienkami dokážu v tele premeniť na retinoidy.
Koľko ho potrebujeme a čo spôsobuje nedostatok?
Odporúčaná denná dávka vitamínu A u mužov a žien je skoro rovnaká. Kým muži potrebujú 0,8 g, ženy 0,7 g. Deti by ho mali denne prijať v rozpätí 0,3 až 0,7 gramu. Jeho zvýšený príjem je vhodný u tehotných a dojčiacich žien, kedy vyšplhá až na 1,2 g denne.
Kým jeho nedostatok spôsobuje šeroslepotu, anémiu, narušenie rastu kostí, poruchy slizníc, kože a žliaz, tak jeho prebytok spôsobuje nevoľnosť, zvracanie, stratu vlasov, vysychanie kože či dokonca spontánne zlomeniny. Výskumy zistili, že jeho prebytok znižuje vo všeobecnosti riziko úmrtia. ?
Čítať ďalší článok:
Stojí táto značka za to? Dymatize Zdieľať na Facebooku