Scott sa narodil v americkom štáte Idaho 12. októbra 1938. S tréningom začal už ako šestnásťročný a veľmi rýchlo sa dostal aj k súťaženiu. Už po štyroch rokoch posilňovania získal titul na súťaži Mr. Idaho. Konkurenciu nemal veľkú, a preto sa rozhodol presťahovať do Kalifornie, kde mohol ďalej napredovať.
Na západné pobrežie prišiel ako neznámy kulturista, ale už čoskoro si vyslúžil prezývku „Zlatý chlapec“. Rok po triumfe v Idahu sa stal aj víťazom Mr. Kalifornia. V ďalších dvoch rokoch sa stal aj najlepším kulturistom západného pobrežia a v roku 1962 aj víťazom Mr. America. O dva roky neskôr vyhral najprestížnejšiu vtedajšiu súťaž, Mr. Universe.
Už v tom období zvažoval Joe Weider založenie novej súťaže, ktorá by sa stala vrcholom sezóny. Umožnila by víťazom Mr. Universe naďalej súťažiť a zarábať aj peniaze. Mr. Olympia sa stala realitou v roku 1965. Uskutočnila sa 18. septembra v newyorskom Brooklyne a favorit bol jasný.
V konkurencii Harolda Poolea a Earla Maynarda sa jej prvým víťazom stal Scott, ktorý za svoj triumf získal kráľovskú korunku. O rok neskôr sa k tejto trojici pridal aj Sergio Oliva, no i tak dokázal Scott titul obhájiť a tentokrát získal 1000 amerických dolárov. Po súťaži oznámil koniec kulturistickej kariéry. Stalo sa tak vo veku 28 rokov a spôsobilo to šok, keďže bol vtedajšou superhviezdou kulturistiky.
Scott aj v ďalších rokoch pravidelne cvičil, ale viac sa sústredil na vzdelanie, kariéru mimo kulturistiky a predovšetkým na manželstvo. Jeho druhé. S manželkou Rachel Ichikawa vychoval päť detí – štyroch synov a jednu dcéru. Kulturistika ho však predsa ešte raz zlákala. V roku 1979 oznámil návrat k súťaženiu, ale ten trval len krátko – absolvoval dve súťaže v Kanade. V roku 1980 so súťažením skončil už nadobro.
„Zlatý chlapec“ je prvým kulturistom, ktorý vyhral Mr. America, Mr. Universe i Mr. Olympia. Jeho prednosťami boli ruky. Ako jeden z prvých kulturistov dokázal objem paže dostať za hranicu 20 palcov. Ľudia obdivovali aj jeho predlaktia. Jeho slabinou však bola šírka ramien v pomere k pásu, no dokázal na ramenách zapracovať tak, že ich objemom slabinu kompenzoval.
Scott vďaka svojmu telu účinkoval vo filme Muscle Beach Party a objavoval sa aj v magazínoch. Pracoval s tými najznámejšími fotografmi a objavil sa v každom časopise, ktorý vydával Weider. Pre jeho časopisy aj písaval články. Ľudia k nemu vzhliadali ako ku vzoru, keďže pochádzal zo skromného prostredia a dosiahol až na vrchol.
V pokročilom veku sa spolu s rodinou presťahoval do Utahu, kde v Salt Lake City založil firmu Larry Scott Fitness & Nutrition. Venoval sa trénerstvu, výrobe suplementov a strojov, ktoré boli vyrábané na mieru posilňovniam po celých Spojených štátoch amerických.
V roku 1999 sa dočkal pocty, keď ho federácia IFBB uviedla do Siene slávy. V pokročilom veku ho začala trápiť Alzheimerova choroba. Po komplikáciách, ktoré z nej vyplynuli, zomrel 8. marca 2014 vo svojom dome. Dožil sa 75 rokov.
KAŽDÝ CHCEL BICEPSY AKO MAL LARRY SCOTT
Scotta preslávili bicepsy. Bola to svalová partia, ktorú na ňom obdivoval každý. Aj teraz budia rešpekt. Scottov tréning bicepsov sa líšil od toho, ako ich cvičili iní kulturisti. Zameriaval sa totiž primárne na koncentrované zdvihy, ktoré neskôr dostali pomenovanie aj po ňom.
Pravdepodobne poznáte bicepsové zdvihy na Scottovej lavičke. Áno, práve oni sú pomenované po ňom. Stalo sa tak preto, že vo svojom tréningu frekventovane využíval tento druh lavičky pri zdvihoch s veľkou činkou i s jednoručkami. Veril, že práve to bolo základom kvalitného rozvoja bicepsu. Lakte mal totiž stabilizované, viac sa mohol sústrediť na bicepsy a dosahoval s nimi lepšiu kontrakciu.
Jeho tréningy bicepsov väčšinou pozostávali len z troch cvikov. Prvé dva – bicepsové zdvihy na Scottovej lavičke s jednoručkami a bicepsové zdvihy na Scottovej lavičke s veľkou činkou, robil ako súpersériu. Absolvoval ich šesťkrát, pričom opakovania držal v rozmedzí šesť až osem. Ako tretí cvik boli bicepsové zdvihy s nadhmatom. Takisto absolvoval šesť sérií, ale opakovania zvýšil na rozsah osem až desať.
Čítať ďalší článok:
Legendy kulturistiky VI. – Ronnie Coleman Zdieľať na Facebooku