Veľa cvičencov aj športovcov sa venuje strečingu pred tréningom aj po tréningu. Ak ho ľudia robia pred tréningom preto, aby sa nezranili, veda im bude oponovať – strečing pred tréningom neznižuje riziko zranenia. Dokonca výskumníci z McGillovej univerzity zistili, že toto riziko môže byť väčšie! Výnimkou sú len činnosti, pri ktorých sa dostávame za bežný rozsah pohybu svalu, ako je napríklad gymnastický rozštep.
A čo nárast sily a svalový rast? Mnoho štúdií ukázalo, že strečing pred cvičením znižuje silu a tým pádom aj potenciál svalového rastu. Nie je pravda ani to, že svaly nie sú viac aktivované, keď sa pred cvičením budete venovať statickému cvičeniu. To isté platí ja rýchlosti bežcov – v skutočnosti ich takýto strečing spomalí. Strečing nepomáha ani znižovať svalovú bolesť.
Je teda na mieste otázka, či je teda strečing skutočne potrebné robiť. Jednoduchá odpoveď: Áno.
Dôležité je však pochopiť, že statický strečing pred tréningom nie je dobrým riešením a mali by ste sa mu venovať až po docvičení. Vtedy sú totiž svaly zahriate. Jeho najväčším prínosom vtedy bude, že zvýši pružnosť svalov, čo sa vám vždy hodí.
Pred tréningom by ste zase mali robiť iný druh strečingu – dynamický. U neho boli pozitívne vplyvy na zlepšenie sily, svalovej výkonnosti, anaeróbnej kapacity a rýchlosti preukázané.
Na rozdiel od statického strečingu, pri dynamickom vykonávate aktívne pohyby (napr. krúženie rúk, švihy rukami, predkopávanie a pod.) a opakovane tak naťahujete na krátky moment svaly, do ktorých aj prúdi viac krvi. Vďaka tomu bude pripravený na efektívnejší tréning, a preto by sa mal stať súčasťou vášho zahrievania pred každou tréningovou jednotkou.
Čítať ďalší článok:
Tréning kulturistu XXVI. – William Bonac a tréning hrudníka Zdieľať na Facebooku