Je bežné, že v istom bode sa ľudia rozhodnú obmedziť príjem kofeínu. Rozlúčka s bežnou kávou však môže byť náročná. Práve preto však existuje bezkofeínová káva, ktorá túto zmenu uľahčuje.
Táto káva vzniká jedným z dvoch rozšírených spôsobov. Pri jednom dochádza k odstráneniu kofeínu chemickými prostriedkami, do ktorých sa zrná kávy namáčajú a kofeín sa z nich začína vypudzovať.
Zdravšou alternatívou je tzv. švajčiarska metóda, pri ktorej chemické látky absentujú a využíva sa len máčanie vo vode a filtrácia uhlíkom. Navyše, kým u tej skôr spomínanej sa odstráni len 97 % kofeínu, pri tejto takmer 100 %. Neodplavuje sa pri nej pritom ani toľko olejov a arómy.
No a teraz k samotnej odpovedi, či je bezkofeínová káva skutočne dobrá.
Oba druhy kávy obsahujú veľa antioxidantov, čo je dobrá správa na začiatok. Niekoľko výskumov zase prišlo na to, že vďaka ich zachovaniu a absencii kofeínu má bezkofeínová káva účinok na znižovanie rizika rakoviny hrubého čreva.
Obe kávy bez rozdielu majú tiež pozitívny vplyv na ochranu neurónov v mozgu, vďaka čomu pomáhajú predchádzať poruchám, ako sú Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Bezkofeínová káva tiež znižuje mieru úmrtí vďaka pozitívnym vplyvom na ochranu tela pred zápalmi a depresiou.
Bežná káva má dlhý zoznam prospešných účinkov. Na druhú stranu, existuje aj veľa potenciálnych negatív, ktoré so sebou prináša kofeín. Tento stimulant je pritom návykovou látkou, podobne ako drogy. Preto by bezkofeínová káva mohla byť bezpečnejšou voľbou.
Všetko však závisí od danej osoby. Ak znášate kofeín dobre, bežná káva v miere môže byť pre vás stále dobrou voľbou. Len sa snažte obmedziť príjem kofeínu pod 300-400 mg. Ak sa však skutočne snažíte odučiť od kofeínu, potom by bezkofeínová káva mohla byť ideálnym nástrojom, ako to dosiahnuť. Je tiež ideálna pre ženy v tehotenstve a pre kojace matky.
Čítať ďalší článok:
Farmárska chôdza – jednoduchý, ale fantastický cvik pre celé telo Zdieľať na Facebooku