Aby zabezpečili, čo najlepšie výsledky, zozbierali množstvo údajov – kalifornské záznamy o mentálnych diagnózach v období rokov 2005 až 2016 obohatili o informácie o samovraždách v období rokov 1960 až 2016 a celonárodného dotazníka o duševnom zdraví, do ktorého sa zapojili viac ako 4 milióny respondentov v rokoch 1993 až 2012.
Tieto dáta dali do súvisu s teplotami ovzdušia v konkrétnych obdobiach a oblastiach. Na základe toho zistili, že ľudia žijúci v chladnejšom prostredí boli voči mentálnym ochoreniam odolnejší, kým u ľudí v teplejšom prostredí bolo možné bádať vyšší počet duševných problémov.
V priemere oteplenie o 1 stupeň Farenheita viedlo k zvýšeniu prípadov duševných pohotovostí o 0,48 % a k zvýšeniu samovrážd o 0,35 %.
Priemerné výsledky výskumníkov zostali stabilné bez ohľadu na to, či ľudia využívali klimatizáciu alebo aký bol ich socioekonomický status. Vzťah zostal zachovaný aj v oblastiach s vyššou i nižšou priemernou teplotou. Inými slovami, teplé prostredie vplávalo na duševné zdravie bez ohľadu na to, ako sú naň ľudia zvyknutí.
V roku 2017 došli k podobnému záveru aj vedci v Indii, ktorí si všimli, že počet samovrážd rástol, keď rástli aj teploty ovzdušia. Ich výskum mal však trhlinu v tom, že tento vrchol bol dosahovaný v období roka, keď obyvateľstvo trpí najviac ekonomickým tlakom, čo môže mnohých viesť k ukončeniu svojho života a záver zo štúdie skresľovať.
Americká štúdia sa zdá byť v tomto smere doteraz najobjektívnejšia. Čím si však jej autori vysvetľujú túto koreláciu? Pravdepodobne problémami so spánkom, ktoré sú početnejšie v teplom prostredí. Preto v rámci prevencie odporúčajú venovať väčšiu dôležitosť spánku v období, keď dochádza k nárastu teplôt.
Čítať ďalší článok:
Squeeze Press – cvik, ktorý by ste mali spoznať
Zdieľať na Facebooku
Cviky na:
➤