Pravda o genetike a budovaní svalov – na čom skutočne záleží?

Áno, genetika dokáže ovplyvniť, ako rýchlo naberáte svaly, ako ťažko sa zbavujete tuku a ako vaše telo reaguje na tréning či stravu. Ale skôr než sa rozhodnete zrušiť členstvo v posilňovni a obviniť rodičov, že vám nenadelili „správne gény“, poďme sa na to pozrieť s nadhľadom.

Niektorí ľudia majú jednoducho predispozíciu budovať svaly ľahšie. Môžu mať vyšší podiel rýchlych svalových vlákien, lepšie reagovať na silový tréning alebo disponovať vyššou hladinou testosterónu. To isté platí aj pri chudnutí – genetika ovplyvňuje metabolizmus, reguláciu chuti do jedla aj to, kde sa vám tuk najčastejšie ukladá.

Kľúčové slovo tu však znie: ovplyvňuje a nie určuje.

Článok pokračuje pod reklamou


Andrew Tracey z magazínu Men´s Health pripomína, že podľa viacerých štúdií na dvojčatách môže genetika vysvetliť 40 až 70 % toho, ako telo reaguje na tréning. Zvyšok? To je o vašich rozhodnutiach – ako tvrdo cvičíte, ako vedome jete a ako dôslední ste v oboch oblastiach.

Nemuseli ste dostať najlepšiu genetickú výbavu, no rozhodujúce je, ako s ňou naložíte. Budovanie svalov nie je žiadna mágia. Vyžaduje si postupné preťažovanie, dostatok bielkovín, kvalitný spánok a hlavne čas.

Ak po ôsmich týždňoch tvrdého tréningu nevidíte dramatické výsledky, nie je to o génoch – je to o netrpezlivosti. Skúste osem mesiacov. Alebo osem rokov. Tento proces trvá celý život. Predčasné vzdanie sa je istá cesta k tomu, aby ste žiadny progres nevideli.

Rovnako aj chudnutie býva nepredvídateľné a pomalé. Ale základná rovnica zostáva rovnaká: kalorický deficit + čas = úbytok tuku. Niektorí budú musieť viac bojovať s hladom alebo sa zmieriť s tým, že niektoré oblasti tela „idú dole“ pomalšie, no princíp sa nemení. Bez ohľadu na DNA musíte veriť procesu.

Genetika tiež ovplyvňuje, ako rast svalov na vašom tele vyzerá. Rovnakých 5 kg svalov sa prejaví úplne inak na postave vysokého dvojmetrového muža než na človeku vysokom 175 cm. Tvar svalov je navyše do veľkej miery daný – kratšie svaly pôsobia pri raste plnšie a guľatejšie, dlhšie svaly zas potrebujú viac objemu, aby „vystúpili“. Niektorí majú skvelé tricepsy, iní zase večne slabé lýtka – a každý pozná niekoho, kto má nohy ako stromy, hoci do fitka takmer nechodí.

Samozrejme, existujú výnimky. Niektoré genetické poruchy môžu mať extrémny vplyv na rast svalov či priberanie. Napríklad syndróm súvisiaci s deficitom myostatínu spôsobuje nadmernú svalovú hypertrofiu – no ide o mimoriadne vzácne prípady. Na opačnej strane stoja poruchy štítnej žľazy, inzulínová rezistencia či nízka hladina testosterónu, ktoré môžu svalový rast a spaľovanie tuku značne brzdiť.

Ak máte pocit, že robíte všetko správne a výsledky stále neprichádzajú, stojí za to poradiť sa s lekárom a dať si spraviť krvné testy. Možno objavíte skrytý problém, ktorý vám bráni napredovať. Ale pre väčšinu z nás nie je problémom genetika, ale nekonzistentnosť, prebytok informácií a snaha robiť všetko naraz. Takže áno, genetika má svoj vplyv, ale pravdepodobne nie taký, ako si myslíte.

Drží vás genetika späť? Položte si tieto otázky:

Postupný progres: Sledujete si poctivo svoj tréning? Pridávate postupne váhy, opakovania a série?

Makroekonómia tela: Ako vyzerá váš jedálniček? Skúste 6–8 týždňov sledovať príjem kalórií a makroživín, aby ste mali istotu, že podporujete svoje ciele.

Úplné zlyhanie: Dávate do tréningu naozaj všetko? Skúste 6–8 týždňov poslednú sériu každého cviku dotiahnuť až do úplného zlyhania – zistíte, či naozaj makáte naplno.


Čítať ďalší článok:
Tréning fitness modelky (36. časť) – Michaela Aycock a tréning nôh Zdieľať na Facebooku