Tento tip má však dve roviny.
Prvá sa týka biologického veku – čím ste starší, tým by ste mali byť opatrnejší, tým viac by ste mali myslieť na väzivá a kĺby, tým viac času by ste mali venovať zahrievaniu, strečingu a regenerácii.
Druhá sa týka tréningového veku. Áno, aj taký existuje... V jednoduchosti, ide o súhrn času, ktorý ste vo svojom živote strávili v posilňovni cvičením. Ak je nízky, potom k tréningu pristupujete inak, ako keď je vysoký.
V tomto prípade sa váš tréningový vek neviaže na váš biologický. Ak cvičíte sedem rokov, to je váš tréningový vek bez ohľadu na to, či máte 25 alebo 50 rokov. Tento vek sa však viaže na aktivity, ktoré v posilňovni vykonávate.
Ak cvičíte dokopy sedem rokov, ale len rok sa venujete plyometrickým cvikom, potom pri nich máte len jeden rok. Ak ste posledné štyri roky venovali priestor cvičeniu s vlastnou váhou tela, v tomto smere ste štvorročným cvičencom. Je to logické.
Ak napríklad posilňujete sedem rokov, ale ešte ste ani rok necvičili plyometricky a chcete začať, potom sa nemôžete na cvičenie daných cvikov vrhnúť ako skúsený sedemročný cvičenec, ale ako začiatočník, inak sa preceníte a riskujete aj zranenie.
Vo všeobecnosti platí, že jedinci s nízkym tréningovým vekom nemajú dostatočnú koordináciu pohybov a nedostatočnú silu na to, aby skúšali pokročilé komplexné cviky. Každý si teda musí zaslúžiť právo pokročiť na vyššiu úroveň.
V nižšom tréningovom veku treba postupnými krokmi zvyšovať záťaž a budovať vhodné fyzické základy a najmä sa zameriavať na zdokonaľovanie techniky. V nižšom strednom veku už treba budovať silové základy, vo vyššom strednom pridávať pokročilé cviky a vo vysokom aj pokročilé techniky.
Správajte sa teda v posilňovni v súlade so svojím fyzickým i tréningovým vekom, aby ste dosahovali optimálne výsledky s čo najnižším rizikom zranenia.
Čítať ďalší článok:
Arnold Classic 2019: Kto porazil obhajcu titulu? + video