Medzi živočíšne proteíny proteíny patria okrem srvátkového napríklad aj kazeínový či hovädzí. Rastlinné sa tešia širšiemu spektru proteínov, vrátane konopných, ryžových, hrachových, sójových, tekvicových či rôzne zmiešaných. Otázka, ktorú si kladie množstvo ľudí je, či sa môžu rovnať tým bežný, živočíšnym.
Niekto by si povedal, že bielkoviny sú rovnaké, či ich získame z mliekam, mäsa alebo rastliny. Všetky zohrávajú úlohu v budovaní svalov a tkanív. Rozdielov, o ktorých cvičenec musí vedieť, tu je však hneď niekoľko.
Ten základný je, že živočíšne proteíny sú zdrojom kompletných bielkovín, teda takých, ktoré obsahujú všetkých 9 esenciálnych aminokyselín. Tie si vaše telo nevie vytvoriť a potrebuje ich získavať z externých zdrojov. Sú pritom dôležité pre regeneráciu i budovanie svalov.
Niektoré rastlinné proteíny ich pritom neobsahujú všetky a aj tie, ktoré áno, ich neobsahujú v dostatočnom množstve. To sa minulosti riešilo najmä tým, že sa kombinovali rôzne druhy rastlinných proteínov (napr. hrachového s ryžovým). Výrobcovia to už robia aj sami tvorbou rôznych zmesí.
Ďalším rozdielom je, že živočíšne proteíny jednoducho obsahujú viac bielkovín ako rastlinné. Preto musíte dávkovať rastlinné proteíny vo väčších množstvách, pričom sa to líši produkt od produktu a mohlo by sa to odraziť aj na finančných nákladoch.
Pokiaľ ide o ďalšie látky, ktoré sa v proteínoch nachádzajú, živočíšne obsahujú typicky aj vitamín D a vitamín B12. Na tie si pri rastlinných treba dať pozor, ale väčšinou ich výrobcovia o tieto mikroživiny už obohacujú. Plusom u nich je obsah iných vitamínov a minerálov. Väčšina z nich obsahuje draslík, horčík, zinok, meď či vysoko cenenú vlákninu, ktorú v živočíšnych proteínoch typicky nenájdete. Tiež sa líšia obsahy makroživín, ako sú sacharidy a tuky.
Dôležité okrem zloženia je samozrejme aj to, ako dobre sa bielkoviny z týchto produktov absorbujú do tela. Výskumy ukazujú, že živočíšne proteíny majú navrch, ale nie tak výrazne. Z rastlinných sa dobre trávi najmä hrachový proteín, ktorého vedci dokonca porovnávali so srvátkovým aj v jeho vplyve na silu a kompozíciu svalov. Po 8 týždňoch experimentu boli vplyvy oboch veľmi podobné. Dôležité však je, že jednotlivé rastlinné proteíny sa od seba líšia v nutričnom profile, a tak nemusia mať taký vplyv všetky.
Na záver teda konštatovanie, že hoci živočíšne proteíny môžu mať jemne navrch, no rastlinné sú podobne účinné na budovanie svalov. Oba druhy majú svoje plusy a mínusy, pričom najlepšie by bolo zachovať si vo výžive pestrosť.
Čítať ďalší článok:
Ako si vyskladať výživu po tréningu, aby ste maximálne podporili rast svalov? Zdieľať na Facebooku