Prečo by ste si mali dať pozor na užívanie melatonínu?

Čím ďalej tým viac ľudí hľadá riešenie svojich problémov so spaním v liekoch a doplnkoch výživy. Jedným z dostupných a najpoužívanejších je melatonín. S jeho užívaním sa však môžu spájať aj riziká.

Štúdia Oddelenia kardiovaskulárnej medicíny Kliniky Mayo zverejnená v roku 2022 v žurnále JAMA zistila, že obyvatelia Spojených štátov amerických do roku 2018 užívali dvakrát väčšie množstvo melatonínu ako o dekádu skôr.

Špecialistka Rebecca Robbinsová z Harvardovej zdravotnej školy pritom poukazuje na to, že užívanie látok na podporu spánku už bolo v niekoľkých výskumoch spojené s rozvojom demencie a skoršej mortality.

Článok pokračuje pod reklamou


Melatonín sa spája s bolesťami hlavy, nevoľnosťou, žalúdočnými kŕčmi, ospalosťou, dezorientáciou, podráždenosťou, depresiou, triaškou či nízkym krvným tlakom. Môže pritom aj stimulovať alergie a znižovať účinnosť niektorých liekov.

A hoci krátkodobé užívanie melatonínu u ľudí prispôsobujúcich sa časovej zmene, u zamestnancov na zmenách alebo u ľudí, ktorí majú problém zaspať, sa zdá byť bezpečné, vplyv dlhodobého užívania na zdravie nie je známy.

V minulosti pritom vedci zistili, že asi štvrtina voľno predajných doplnkov výživy s melatonínom obsahovala aj serotonín, ktorý môže mať negatívne účinky aj pri malých množstvách. Rizikový je najmä pri kombinácii s liekmi na migrény či antidepresívami. Môže sa to prejaviť triaškou, hnačkou či dokonca horúčkou, záchvatom či v extrémnych prípadoch až smrťou.

Experti upozorňujú, že hoci sa melatonín dá kúpiť ako voľno predajný doplnok výživy, nemá byť vnímaný ako suplementy z bylín či vitamíny. Melatonín je totiž hormón, ktorý sa vytvára v mozgu za účelom regulovania spánkového režimu.

„Ľudia to vnímajú tak, že ak je to prírodné, tak to nemôže uškodiť. Pravdou je, že v skutočnosti nevieme, aké následky má dlhodobé užívanie melatonínu pre dospelých a deti,“ poznamenala Robbinsová pre CNN.

Ďalšia vec, ktorú by ste mali zvážiť, je, že podľa výskumov má užívanie melatonínu len veľmi malý vplyv na zaspávanie. Dobu potrebnú na zaspatie skráti len o štyri až osem minút. Pre osoby, ktoré nemôžu zaspať hodiny, tak bude lepšie upraviť svoje predspánkové zvyky.

Experti odporúčajú riešiť problémy so spánkom pravidelným cvičením, vynechaním zdrojov kofeínu, vyhýbanie sa obrazovkám hodinu pred spaním, stlmením svetla, vychladením spálne na 15 až 20 stupňov Celzia. Pomôcť môže aj kúpeľ či sprcha, čítanie knihy alebo počúvanie upokojujúce hudby. Do postele treba chodiť každý deň v rovnaký čas a v rovnaký čas treba aj vstávať.


Čítať ďalší článok:
Top tréner radí: Týchto 5 jedál by mal jesť každý Zdieľať na Facebooku