Tvrdá práca má svoje hranice. To veda tvrdila roky. Čím viac cvičíte, tým budete pochopiteľne zdravší a v lepšej kondícii. Vedci však až doteraz mali problémy zistiť, že cvičenie priamo spôsobuje dlhotrvajúce zmeny v tele a mozgu. Mali s tým problém, pretože do hry vstupovalo veľké množstvo faktorov, ako genetika či výchova.
Fínski vedci však našli v týchto faktoroch dieru a dokázali prísť bližšie k dokázaniu priameho vplyvu cvičenia na fyzické a duševné zdravie ako ich predchodcovia. Vyradili pritom z rovnice prostredie, stravovanie či genetické predpoklady. Ako na to prišli? Využili identické dvojičky.
Dvojičky majú rovnakú DNA a ak boli vychovávane spolu, tak majú aj rovnaké zvyky. Vedci z Univerzity v Jyvaskyla sa zamerali na dvojičky, ktoré už v mladej dospelosti mali odlišný prístup k fyzickým aktivitám po tom, čo opustili domov. Nájsť ich bolo pre nich náročné, ale nakoniec predsa svoju výskumnú vzorku našli.
Výsledkom ich štúdie bolo, že neaktívne dvojča malo nižšiu kapacitu vytrvalosti, ktorá umožňuje telu fungovať tvrdšie počas dlhšieho času. Pasívny súrodenec mal takisto vyšší podiel telesného tuku napriek tomu, že stravovanie bolo veľmi podobné. Takisto mal náznaky inzulínovej rezistencie.
Rozdiely však neboli len fyzické. Neaktívne dvojča malo tiež významne menej šedej hmoty v mozgu, ktorá pomáha spracovávať informácie. To okrem iného vplýva na nižšiu koncentráciu či slabšiu kontrolu nad motorickým funkciami tela.
Keďže dvojičky mali identickú genetiku a podobné zvyky až kým pred pár rokmi neopustili rodičov, tieto zistenia ukazujú, že cvičenie dokáže významne ovplyvniť vaše telo, zdravie a mozog v relatívne krátkom čase. Tiež to ukazuje na to, že genetiku nemôžete využívať ako vašu mentálnu brzdu v cvičení.
Čítať ďalší článok:
Vybudujte si telo do bikín za 21 dní
Zdieľať na Facebooku
Cviky na:
➤