V experimente, ktorý sa konal na myšiach i ľuďoch, vedci zistili, že jednotlivci, ktorí mali vyššiu hladinu selenoproteínu P vylučovaného pečeňou, mali zníženú cvičebné kapacitu a prospešný vplyv pohybu na ich zdravie bol nižší.
Spoluautor štúdie Hirofumu Misu z Kanazawovej univerzity v Japonsku tvrdí, že zistenia naznačujú obmedzujúcu schopnosť daného proteínu na cvičenie. Spolu s kolegami svoje zistenia zverejnili v žurnále Prírodná medicína.
Podľa súčasných odporúčaní by dospelý človek potreboval okolo 150 minút miernej aeróbnej aktivity alebo 75 minút intenzívnej aeróbnej aktivity každý týždeň, aby si udržiaval dobré zdravie. Reakcia tela na cvičenie sa však môže líšiť od človeka k človeku.
„Niektorí ľudia na cvičenie nereagujú v zlepšovaní aeróbnej kapacity. Tiež asi 15 až 20 percent pacientov s cukrovkou 2. typu preukazuje slabý hypoglykemický vplyv pravidelnej cvičebnej terapie. Tieto zistenie naznačujú, že niektorí ľudia trpia rezistenciou voči cvičeniu a čerpajú z neho obmedzené výhody, pokiaľ ide o zdravie,“ povedal Misu pre Medical News Today.
Momentálne je vedcom neznámy presný princíp tejto rezistencie voči cvičeniu. Zohrávať úloh by v tom však mal spomínaný selenoproteín P. Vedci si vybrali na otestovanie po myšiach aj 31 žien, ktoré boli zdravé, ale bežne necvičili. Všetky absolvovali 8 týždňov pravidelného tréningu a boli monitorované. Zistilo sa, že si kondíciu zvýraznili viac tie ženy, ktoré mali menšiu hladinu daného proteínu.
Vedci ešte budú musieť urobiť viac výskumov, aby podrobnejšie pochopili, ako selenoproteín P obmedzuje fyzickú aktivitu, ale Misu a jeho tím veria, že ich súčasná štúdia by mohla odštartovať cestu za vytvorením lieku, ktorý by redukoval hladinu proteínu, aby sa u ľudí zlepšila cvičebná výkonnosť a vytrvalosť.
Čítať ďalší článok:
Štyri najlepšie cviky na vybudovanie lepšieho zadku
Zdieľať na Facebooku
Cviky na:
➤