Jedným z kľúčových faktorov bunkového zdravia sú teloméry, ktoré chránia náš genetický materiál vo vnútri buniek. Čím sú kratšie, tým viac to začne ovplyvňovať genetický materiál a posielať signál, že bunka starne. Krátko na to začne proces jej úmrtia.
Udržovať teloméry dlhé pomáha enzým nazvaný telomeráza. Čím sme starší, tým je menej aktívna, čo negatívne vplýva na starnutie buniek. Vedci z Lipskej univerzity sa v spolupráci s kolegami z iných inštitúcií snažili zistiť, aký vplyv na to má práve cvičenie.
Tím študoval dĺžku telomér a aktivitu telomerázy u účastníkov, ktorí sa venovali trom druhom cvičenia – už spomínaným vytrvalostnému (behanie, plávanie, cyklistika), silovému (posilňovanie) a vysoko intenzívneho intenzívnemu intervalovému cvičeniu (šprinty striedané s oddychom). Kontrolná skupina nerobila nič.
Na základe polročného štúdia a pravidelného krvného testovania 266 mladých a zdravých jedincov sa zistilo, že najväčšie benefity z hľadiska odďaľovania biologického starnutia mali tí jedinci, ktorí sa venovali vytrvalostnému alebo vysoko intenzívnemu intervalovému tréningu.
Zaujímavé bolo zistenie, že posilňovanie nemalo vplyv na zvýšenie dĺžky telomér a aktivity telomerázy. Naopak, u ostatných dvoch druhov cvičenia sa aktivita telomerázy zvýšila dvoj- až trojnásobne a výrazne sa zvýšila aj dĺžka telomér.
„Naše získané údaje podporujú odporúčania Európskej spoločnosti kardiológie, ktorá tvrdí, že silové cvičenie by malo byť doplnkom k vytrvalostnému cvičeniu a nie jeho náhradou,“ povedal Dr. Christian Werner, zástupca Saarlandskej univerzity v štúdii.
Zdroj: Medical News Today
Čítať ďalší článok:
Tréning pre tých, čo pri chudnutí nechcú stratiť veľa svalov
Zdieľať na Facebooku
Cviky na:
