Kvalita spánku môže mať vplyv na fyzické i mentálne zdravie. Vedci z Číny, Švédska a Veľkej Británie v septembri 2022 zverejnili zistenia svojej analýzy 1982 čínskych ľudí v priemernom veku 70 rokov, z ktorých nikto nemal na začiatku štúdie symptómy demencie.
V priemere o 3,7 roku neskôr malo 5 percent subjektov diagnostikovanú demenciu. Najväčšie riziko mali ľudia vo veku 60 až 74 rokov, pričom u pohlaví bolo väčšie riziko u mužov.
Vedci zistili, že dlhší spánok bol spojený s jemným nárastom rizika demencie. Tí, čo spávali viac ako 8 hodín za noc, mali pravdepodobnejší kognitívny úpadok. Rozdielový však bol aj čas odchodu do postele.
Osoby, ktoré zaspávajú v skorých večerných hodinách majú riziko demencie vyššie. Vedci vyvodili záver, že každá hodina pred desiatou hodinou zvyšovala riziko demencie až o 25 percent.
Vedci špekulujú, či skoršie zaspávanie nesúvisí aj s narušeným cirkadiánnym rytmom, ktorý ovplyvňuje aj starnutie. Kvalitu spánku ovplyvňujú aj častejšie návštevy záchoda a tieto prerušenia spánku môžu viesť k zmene mozgovej štruktúry.
„Je tiež možné, že ľudia v počiatočných štádiách demencie zažívajú únavu mozgu skôr počas dňa, čo ich vedie k skoršiemu zaspávaniu. Západ slnka má dobre známy vplyv na ľudí náchylných na demenciu, pretože sa večer stavajú zmätení a dezorientovaní,“ povedal doktor Michael Breus pre healthline.
Nedostatkom spomínanej štúdie je, že nezohľadňovala dĺžku a kvalitu skutočného spánku. Tá je pritom považovaná za kľúčový faktor pre kognitívne zdravie a riziko demencie. Poruchy spánku by mohli situáciu zhoršovať. Kanadskí vedci zistili, že by nespavosť mohla viesť k problémom s pamäťou.
Rizikovými faktormi pre rozvoj demencie sú okrem spánku aj zápaly plynúce zo zlozvykov v životnom štýle, genetika, neliečená a dlhodobá depresia, neschopnosť mozgu využívať korektne inzulín a abnormálne množstvo Tau proteínov v mozgu.
Čítať ďalší článok:
Prečo ženy chudnú ťažšie ako muži?
Zdieľať na Facebooku
Cviky na:
➤