Cukor sa môže skrývať pod rozličnými názvami, takže si naň spomeňte vždy, keď na etikete výrobku uvidíte glukózu, kukuričný sirup, sacharózu, fruktózu či maltózu. Cukor taktiež prijímame nepriamo z potravín obsahujúcich bielu múku. Tá sa na cukor premení v našom tele.
Na cukrový nadbytok a nedostatku naše telo reaguje viacerými negatívnymi spôsobmi. Ak ho prijímame priveľa, emocionálne sa cítime mrzutí, smutní, podráždení, neschopní sa sústrediť a nevplýva dobre ani na pamäť. Telo tiež naň reaguje smädom, častejším vylučovaním tekutín, únavou a bolesťami hlavy.
Keďže tieto účinky sú len dočasné, nevzdávame sa príjmu cukru a siahneme po ňom väčšinou vždy, keď sa naň objavia chute. Nepodľahnúť týmto chutiam môže pomôcť viac informácií o cukre a jeho dlhodobých nepriaznivých efektoch.
Cukor v mozgu redukuje úroveň dôležitej chemikálie, ktorá je zodpovedná za rozvoj nových mozgových tkanív. Jej nízky obsah tiež vyvoláva depresie, demenciu a dokonca Alzheimerovu chorobu. Jej úroveň zvýšime pravidelným cvičením a lepšími stravovacími návykmi.
Lepšia diéta tiež môže pomôcť aj ako prevencia proti cukrovke 2. typu, ktorá ovplyvňuje desiatky miliónov ľudí na celom svete. Prílišný príjem cukru však jej priamym dôvodom nie je. Najväčším faktorom jej vzniku je priberanie, ku ktorému významné prispieva cukor. Takisto priveľa cukru vedie k vráskam a strate pružnosti kože.
Lepšia diéta však nie je len o tom, aby sme zo stravy vyradili dezerty a sladkosti. Viac by sa malo pozerať na glykemický index potravín, ktorý ukazuje, o koľko daná potraviny zvýši úroveň cukru v krvi. Potraviny s vysokým indexom ju zvýšia rýchlejšie a to nie je želané. To je užitočné vedieť, pretože väčšina ľudí nepozná, koľko cukru sa v jednotlivých potravín nachádza. Tu prinášame prehľad potravín s nízkym, stredným a vysokým glykemickým indexom:
Nízky glykemický index (55 a menej): brokolica, kapusta, šalát, paradajky, baklažány, paprika, uhorka, šošovica, fazuľové struky, fazuľa biela, sója, huby, všetky druhy orechov, jablko, broskyne, marhule, čerešne, grep, ríbezle, jahody, černice, višne, citróny, granátové jablko, polotučné mlieko a kyslomliečne nesladené výrobky, minerálky, sirupy a malinovky s náhradným sladidlom
Stredný glykemický index (56 až 69): čerstvý hrášok, mrkva, cibuľa, cesnak, tekvica, nektárinky, ananás, pomaranč, hrušky, kivi, sušené marhule, banán, kompót, šťava z čerstvého pomaranča, jablková šťava, hrach varený, ovsené, pšeničné a žitné vločky, krupica, ryža biela, ryža naturálna, chlieb, špagety varené al dente, cestoviny celozrnné, slané sušienky, maslové sušienky, zemiaky varené v šupke, jogurt, tvaroh, kyslá smotana, kyslomliečne nápoje, čokoláda s vysokým obsahom kakaa, víno biele suché, väčšina tepelne upravených jedál
Vysoký glykemický index (70 a viac): zemiaky pečené, varené, zemiaková kaša, rozvarené cestoviny, rozvarená ryža, varená mrkva, kukurica, sušené ďatle, sušené figy, kandizované ovocie, hranolčeky, cornflakes, popkorn, biela múka, knedle, bageta, hriankový chlieb, sucháre, ryžové chlebíky, croasant, vianočka, sladké raňajkové cereálie, koláče, repný cukor, med, zákusky, bonbóny, mliečna čokoláda, čipsy, vodové zmrzliny, milkshake, všetky vyprážané jedlá, sladké druhy vín, pivo, likéry, destiláty, šumivé víno, energetické nápoje
Spolu s jedením správnych jedál je potrebné zapamätať si jesť pravidelne a bez prestávok dlhších ako 3-4 hodiny. To spôsobí nízku hladinu cukru, ktorá vedie k zmene nálady a k rastúcemu apetítu. S každým jedlom by ste mali prijať aj bielkoviny a snažiť sa prijímať čo najmenej jednoduchých sacharidov. Nesnažte sa sacharidom vyhýbať úplne, ale voľte skôr tie zložené (celozrnné výrobky, zelenina). Pre zdravie mozgu sú dôležité aj jedlá s obsahom vitamínu B, chrómu a Omega 3 mastných kyselín.
zdroj: Ing. Peter Herceg a kol.: Dia šlabikár
Letný režim, pôvodne z : 15.11.2013.
Čítať ďalší článok:
Ako vybudovať povestné „véčko“?
Zdieľať na Facebooku
Cviky na:
➤