Výskum uskutočnili švédski odborníci z Karolinskeho inštitútu v Štokholme. Lídrom výskumu bola doktorka Karin Wirdefeldtová, ktorá sa zaoberá lekárskou epidemiológiou, biostatikou a klinickou neurovedou.
V štúdii boli zahrnutých 43 000 mužov i žien. Pozorne boli zaznamenávané zdravotné stavy a zvyklosti subjektov. Nezaznamenávalo sa iba cvičenie, ale celkový čas, počas ktorého subjekty zo seba vydávali energiu. Výskumníci nechceli nič podceniť a extra úsilie venovali aj analýzam.
Nikto zo subjektov netrpel na začiatku experimentu Parkinsonovou chorobou. Sledovanie prebiehalo do roka 2010 a počas tohto obdobia chorobu dostalo 286 jedincov. Počas štatistickej analýzy sa prišlo k tomuto záveru:
Účastníci, ktorí strávili denne viac ako 6 hodín fyzickou aktivitou spojenou s dochádzaním, zamestnaním či domácimi prácami, mali o 43 % nižšie riziko vyvinutia Parkinsonovej choroby v porovnaní s jedincami, ktorí rovnakej aktivite venovali len dva hodiny denne.
Švédsky tím taktiež získal závery z piatich podobných štúdii, skombinoval ich dokopy a potvrdil si, že viac fyzickej aktivity prinesie menšie riziko Parkinsonovej choroby, ktorá zväčša ovplyvňuje ľudí po 50. roku života.
Choroba sa prejavuje trasením rúk, nôh, tváre, tuhosťou v rukách, nohách a trupe, pomalosťou pohybu a slabou koordináciou. Čim je vážnejšia, tým má človek väčšie problémy s rozprávaním, chodením a bežnými dennými úlohami.
Čítať ďalší článok:
Veľká činka pomôže rozvinúť biceps aj žene
Zdieľať na Facebooku
Cviky na:
➤