Koľko kalórií páli mozog? Schudneme intenzívnejším premýšľaním?

V roku 1984 sa museli odvolať Šachové majstrovstvá sveta, pretože elitný Anatolij Kasparov schudol počas piatich mesiacoch prípravy 10 kilogramov a organizátori sa obávali o jeho zdravie. Keď váhový úbytok zažilo viacero šachistov, začalo sa uvažovať o vplyve práce mozgu na pálenie kalórií.

Elitní hráči šachu údajne môžu spáliť až 6000 kalórií denne a to sa nemusia pohnúť zo svojej stoličky. Je za to zodpovedný náš mozog? Znamená to, že by sa dalo chudnúť len pomocou intenzívnejšieho premýšľania? Pozreli sa na to v magazíne Live Science.

Keď je telo v pokoji a okrem dýchania, trávenia a udržovania tepla nič nerobí, mozog si môže vyžiadať až úctyhodných 20 až 25 % celkovej energie tela, a to hlavne vo forme glukózy. Je teda energeticky najnáročnejší orgán a to napriek tomu, že váži len 2 % z celkovej hmotnosti tela.

Článok pokračuje pod reklamou


Tie percentná sa pretavujú do 350 alebo 450 kalórií denne, ktoré mozog spáli u priemernej ženy alebo muža. Počas detstva je mozog dokonca energeticky náročnejší a u päť- až šesťročných detí dokáže spáliť až 60 % energie.

Väčšina tejto energie je využívaná na umožnenie neurónom navzájom spolu komunikovať cez chemické signály. Okrem toho, mozog si neoddýchne, ani keď my spíme a potrebuje energiu na to, aby posielal signály medzi bunkami na zabezpečenie fungovania nášho tela. To vysvetľuje aj väčšiu energetickú náročnosť u detí, ktoré sa stále vyvíjajú.

Keďže mozog dokáže využívať toľko energie v pokoji, znamená to, že jej bude využívať viac, ak ho budeme zaťažovať intenzívnymi mentálnymi úlohami? Technicky áno, ale musí ísť o náročnú úlohu, čo je u každého jedinca relatívne. Ide o niečo, čo mozog ešte nikdy neriešil a nemá na to vytvorené vzorce riešenia.

Mozog si však na to relatívne rýchlo zvykne a už viac energie potrebovať nebude. Ďalej, aj to energetické navýšenie je len veľmi malé – až zanedbateľné, ak ho porovnáme s celkovou energiou, ktorú mozog už využíva. Celková energetická potreba sa prakticky nemení, pretože mozog len presúva krv do iných svojich oblastí. Celková aktivita je tak konštantná.

Ako si teda vysvetliť chudnutie u šachových veľmajstrov? Vedci predpokladajú, že viac ako s aktivitou mozgu súvisí so stresom a obmedzeným príjmom potravy. Stres ich vedie k vyššiemu tepu srdca, rýchlejšiemu dýchaniu a poteniu. K tomu treba pripočítať aj to, že za stolom strávia niekedy aj osem hodín, počas ktorých nič nejedia.


Čítať ďalší článok:
Mýty o cvičení a výžive, ktorým by ste nemali veriť Zdieľať na Facebooku