Vedci tak konštatujú, že zdravá osoba nebude trpieť po občasnom prejedaní žiadnymi okamžitými negatívnymi dôsledkami, pokiaľ ide o metabolickú kontrolu.
Hladina krvného cukru sa pri tomto extrémnom prejedaní nezvýšila oproti normálnemu jedlu. Množstvo inzulínu v krvi bolo o 50 % vyššie ako normálne a aj zmeny u hormónov stimulujúcich vylučovanie inzulínu a pocity nasýtenia, boli prejedaním najviac ovplyvnené. Krvné lipidy sa zvýšili len veľmi jemne, pričom sa prijalo dvakrát viac tukov ako normálne.
Štúdia tiež zisťovala následky na apetít a náladu u subjektov. Štyri hodiny po dojedení sa účastníci cítili ospalo až letargicky a nemali žiadnu chuť do jedla, dokonca im nechutilo ani sladké.
Vedci však varujú, že hoci občasné prejedanie môže byť pre zdravú osobu neškodné, dlhodobé prejedania môže viesť k zvýšeniu rizík zdravotných problémov, ako sú obezita, cukrovka a problémy s kardiovaskulárnym systémom.
V budúcnosti by autori štúdie chceli zopakovať experiment aj s využitím žien, starších ľudí a ľudí s nadváhou.
Najnovšie bleskovky:
- Kešu má významný vplyv na srdce
- Je lepšie si čistiť zuby pred alebo po raňajkách?
- Ktorá veková skupina je najnáchylnejšia na obezitu?
- Konzumácia hot-dogu vám môže skrátiť život o 36 minút
- Zdravá strava môže predchádzať osteoartritíde kolien
- Cvičenie by mohlo podporiť rast slovnej zásoby u detí
- Nové štúdie: Rastlinná strava znižuje riziko problémov so srdcom
- Koľko hodín spánku potrebujete, aby ste si skutočne oddýchli?
- Viac bleskoviek »