Podľa Hassana Vallyho z univerzity La Trobe v Melbourne je po viac ako roku života v pandémii jasné, že prenos cez povrchy nie je taký zásadný v šírení infekcie, ako sa pôvodne myslelo.
„Nie je treba úzkostlivo 20-krát denne umývať každý povrch, keď sa namiesto toho môžeme koncentrovať na umývanie rúk, dodržiavanie rozstupov a zotrvávanie doma, keď sme chorí, čo by malo viac ako stačiť, aby sme vírus nešírili,“ poznamenal Vally pre The Guardian.
K obavám mnohých, že sa môžu nakaziť vírusom z povrchu, prispeli vedci, ktorí skúmali, ako dlho vírus prežije na jednotlivých druhoch povrchov. Časť odborníkov ich však kritizuje a upozorňuje ľudí, že pokusy boli robené v laboratórnych podmienkach.
V bežnom svete však vírus čelí ultrafialovému žiareniu či meniacej sa teplote a vlhkosti, ktoré jeho životnosť skracujú. Riziko nákazy z povrchu je podľa Emanuela Goldmana z Rutgersovej univerzity možné len vtedy, ak nakazená osoba na povrch nakašle alebo kýchne a niekto sa povrchu dotkne do jednej až dvoch hodín, pričom sa následne dotkne aj oblasti očí, nosa či úst.
Najnovšie bleskovky:
- Kešu má významný vplyv na srdce
- Je lepšie si čistiť zuby pred alebo po raňajkách?
- Ktorá veková skupina je najnáchylnejšia na obezitu?
- Konzumácia hot-dogu vám môže skrátiť život o 36 minút
- Zdravá strava môže predchádzať osteoartritíde kolien
- Cvičenie by mohlo podporiť rast slovnej zásoby u detí
- Nové štúdie: Rastlinná strava znižuje riziko problémov so srdcom
- Koľko hodín spánku potrebujete, aby ste si skutočne oddýchli?
- Viac bleskoviek »